Môj život ako je

Píšem opet dalsi list. Ani vlastne neviem preco, ale chcem. Mozno to je divné. Mozno trochu odveci. Ale ved ty velmi dobre vies co somnou robi skladba The Climb od Miley. Po dlhej dobe som si ho vcera pustil. V tom som si uvedomil, naposledy som ho pocuval vtedy u Miji. Myslim,ze si to pametas. Odrazu,mozno ze som to chcel,mozno nie, pred ocami sa mi zacalo premietat nase prve stretutie,bolo to ako vo filme,ked sa svet zastavi a v mysli cloveku prebehuju obrazy zo zivota,vsetko po sebe,same od seba,to vsetko cez jednu skladbu od Miley Cyrus,dve nekonecne kratke a nekonecne dlhe minuty!... ako sme sa stretli pred semaformy a ja som sa ta spytal,ci si nahodou nebyval v bytovke povedal si ze ano. Hanbil som sa. Kazdy den som cakal ci nahodou nepojdes zo skoly, chcel som ta oslovit. Ale aj ked si isiel, nemal som odvahu ti nic povedat. Tak to islo pol roka, a boli prazdniny,to bol siedmi rocnik. Neviem vlastne kedy ale v tom som spomenul na ten prvy krat co som trochu so strachom ta poziadal o priatelstvo na facebooku,...a ty si potvrdil. A tak sme pisali. Zacal skolsky rok, a my sme sa dohodli ze budeme spolu chodit do skoly. Teraz uz bol the climb v 15 sekunde. Toto vsetko tak rychlo prebehlo v mojej mysli. Potom som si vspomenul ked sme si prvy krat pisali nieco osobné, ked sme jemne rozoberali nase...ehm vies co myslim J ;). Potom sa to premietlo, vzpomenul som si ked sme spolu isli prvy krat von, pametam si ze to bola streda a ponahlali sme sa,lebo Miji mal ist autobus a ja som isiel do BA. Odvtedy sme chodili spolu aj von. Vybavili sa mi tie desiatky dni,ked sme sa kazde rano stretli na rohu ulice. To uz bol Climb v polke,v mojej mysli vsetko naberalo obratky, moja mysel uz upadala do polospanku. Potom prisli prazdniny, neviem ci to boli jarne,alebo velkonocne, ale viem ze som isiel s tebou do offsaidu, kam som chodil nie koli Matovi, Denisovi alebo Miji, ale koli tebe. Potom prisiel pre teba uder. Rozisiel som sa s tebou. Ten den bol super, az kym som neotvoril facebook. Jedine co som v tej chvili chcel, bolo sa s tebou stretnut, oci sa mi naplnili slzami ked som si predstavil ako sa citis. Hned som vedel co treba spravit. Isli sme von. Hrozne ma bolelo ked som ta videl ako trpis. Bol som na vsetkych nastvany lebo ublizili Tebe. Mozno nie, ale v tej chvili ma to trhalo lebo som videl teba plakat, videl som ta zadrzovat slzy aj ked ti v ociach bola vidiet bolest. Ale najviac ma v ten den zabolelo ked si naozaj plakal,...koli Rajecu,... a ja som nebol pri tebe. Na druhy den sme boli v lese, uz si bol zmiereny, ale mne to bolo trochu luto,lebo som chcel byt pri tebe ked budes plakat aby si nebol sam,ale ty si bol v pohode. Vecer ste sa dali dokopy, ja som bol smutny aj stastny zaroven. Znamenalo to, ze zas budes len s nou, alebo vlastne vacsinu casu,...ale nebolo to tak, nasiel si si cas na mna. The climb sa uz pomaly blizi ku koncu. Potom prislo obdobie ked som bol s tebou aj s Mijou a bolo mi dobre. Prisiel ti vsak list,od Miji, po ceste do skoly. Sledoval som ta, ako sa ti oci zaplnali slzami,ako ti tvar cervenala a ruky sa zacali triast, ano toto si robil. A ja som nevedel co mam robit,...a znova ste sa uzmierili, a ja som bol stastny. A vsetko to ubehlo v mojej mysli uz velmi rychlo,...ale odrazu sa svet zastavil, spomenul som si ako som ta udrel a ty si sa nastval,na vsetky negativne veci a vobec navsetko preco som mal vycitky,poslednych dvadsat sekund ma boleli,neviem ani ako ale skoncil som na kolenach, a posledny obraz, ako som ta posledny krat objal. To uz som bol sklonený k zemi a slzy mi stekali po tvary, lebo som si uvedomil, ze ked 2. septembra pojdem do skoly, tak na rohu ulice nebudes ty,...nebude tam cakat clovek s modrymi ocami a blndavymi vlasmi, a nebude tam niekto kto sa na mna po ráne usmeje. Pri tej predstave opet placem, a slzy mi tecu na klavesnicu. Ale som rad, lebo som to napisal. Samo